Перейти до вмісту

Пыхнї

Зо сторінкы Вікіпедія
Село Словеньска
Пыхнї
словац. Pichne
На входї до села
Застава
Регион Земплин
Край Пряшовскый
Окрес Снина
Координаты 49°02′19″ с. ш. 22°07′15″ в. д. / 49.038611° с. ш. 22.120833° в. д. (G) (O) (Я)
Надморска вышка 278 м
Обывательство 577 особ (2011)
Часова зона UTC+1, влѣтѣ UTC+2
Телефонный код +421-57
Поштовый индекс 069 01 (pošta Snina 1)
ŠÚJ 20659
Официалный сайт [1] словац.

Пыхнї (по словен. Pichne) суть село на Словеньску в окресї Снина, оддалене од Снины о 6 км на сївер. Село лежить в середной части грунковатой долины Лаборця.

Перва писемна упоминка походить з року 1312, коли село належало ку панству Гуменне.[1]

В року 1413 Пыхнї официално достали валашске право, хоть валашске обывательство там ся селило уж од зачатку минулого стороча. Шолтисы были двая: Штефан и Стан.[2]

Динамика (десятьроча)[3]
Рік1995200520152025
Особ553556568548
Δ +0,54 % +2,15 % −3,52 %
Динамика (рік)[3]
Рік20242025
Особ547548
Δ+0,18 %

Зложіня обывательства подля народности (2011 р.)[4]:


Вєдно – 577

Русиньскый язык за материньскый означіли 214 жытелїв (37,1%)[5].

Найвекшы выровызнанёвы громады (2001):[6]

Вызначны родаци і жытелї

[едітовати | едітовати жрідло]
  1. https://web.archive.org/web/20250718230115/https://www.pichne.sk/historia
  2. Osídlenie na valašskom práve. https://www.pichne.sk/zivot-v-obci/historia. „Rastúca potreba pracovných síl nútila majiteľov majerov, osád a dedín volať, a za trochu ľahších podmienok i valašské pastiersko chovateľské obyvateľstvo, na dosídlenie pašienkových a lesných odľahlejších priestorov, aby mali z nich väčší úžitok. Už sme spomínali vyššie, že v súvislosti s valašským osídlením sa spomínala v listine z 28. Novembra 1413 dedina Pihna ako majetok Drugetovcov. Bola osídlená valachmi a bývalí v ej i dvaja valašskí vajdovia Štefan a Stan, ktorí súdili menšie spory. Do hodnosti vajdov ich postavili Drugeti. Existujú zhodnosti medzi dedinou Pihna a dnešnými Pichniami: prvá ležala za horami a druhá keď sa postavíme do Vyšného Hrušova alebo do Adidoviec, prvá sa nachádzala v kraji s pomenovaním Gepel, druhá v kraji s rusínskym pomenovaním Krajňa, v jednej i druhej žili dve rodiny pozývačov valašského osídlenia volaných vajdami alebo šoltýsmi. Slovenský historik J. Beňko vo svojej práci Osídlenie severovýchodného Slovenska je tej mienky, že tu ide o zaniknutú dedinu pri Humennom. Je dosť nádeje na dobré vyriešenie. Závažné je, že v Pichniach a v ich okolí prebiehalo osídľovanie valašského obyvateľstva už od začiatku XV. Storočia“ 
  3. 3,0 3,1 Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) [om7101rr_obce=AREAS_SK]. Statistical Office of the Slovak Republic. 2026-03-31. https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/vbd_dem/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_en. [перевірено 2026-03-31]. 
  4. Народностне зложіня обывательства подля списованя людей з 2011 р. (по словеньскы). Штатістічный уряд Словеньской републікы. Одказ перевіреный 2020-08-27.
  5. Материньскый язык обывательства подля списованя людей з 2011 р. (по словеньскы). Штатістічный уряд Словеньской републікы. Одказ перевіреный 2020-08-27.
  6. https://archive.is/20130909011407/http://app.statistics.sk/mosmis/eng/scitanie.jsp?txtUroven=440709&lstObec=520659